Bodová matematika.

Motto:

„Kto chce pochopiť matematiku, ten musí v prvom rade pochopiť obsah definície pojmu matematický bod.“

„Kto chce zmeniť matematiku, ten musí v prvom rade zadefinovať novú definíciu pojmu, matematický bod.“

(Túto kapitolu začnem zdanlivo odťažito a to opisom pojmu vzdelanie tak, ako vzdelanie chápe ústava SR.)

Ústavná Definícia pojmu vzdelávanie.

Ústava Slovenskej republiky, vo svojom článku 42, odstavec č.1, zaručuje občanom SR právo na „vzdelanie“.

Ibaže ústava SR priamo, nedefinuje to, čo ona pod pojmom „vzdelanie“ chápe. Toto nejasné zadefinovanie pojmu vzdelanie v ústave SR, tvorí živnú pôdu pre rôzne politické zoskupenia na to, aby oni v prípade, že sa dostanú k moci čo aj demokratickým spôsobom, aby oni potom iba na základe ich ohraničených záujmov tej ktorej politickej strany, svojvoľne neurčovali občanom SR, čo sa má pod pojmom „vzdelanie“ chápať.

Keďže ústava SR pojem vzdelanie nijako nešpecifikuje, občanom SR preto ostáva iba jedna možnosť a to, aby si oni sami, vylučovacou metódou zadefinovali to, čo ústava SR pod pojmom „vzdelanie“ v žiadnom prípade nesmie si predstavovať.

a) Pod pojmom „vzdelanie“, ústava SR si v žiadnom prípade nesmie si predstavovať, štátom (Slovenskou republikou) organizovaný proces systematického šírenia nepravdivých, či vopred experimentálne nepreverených informácii o javoch a zákonitostiach ktoré prebiehajú v materiálnom svete.

b) Naopak, ústava SR je povinná pod pojmom „vzdelanie“, chápať iba štátom organizovaný, systematický proces šírenia pravdivých, čiže výlučne experimentálne overených informácií o javoch a zákonitostiach materiálnej prírody, na štátom financovaných školách a univerzitách SR, ako aj v štátom financovaných verejnoprávnych inštitúciách. (Slovenský rozhlas, a Slovenská televízia.)

Komentár: Keďže iba pravdy materiálneho sveta, dajú sa overiť experimentálnym dôkazom - spôsobom, pravdy metafyzické, pravdy pochádzajúce z javov a zákonitosti ktoré prebiehajú v takom svete, ktorý existuje mimo materiálneho sveta, teda v takom svete, ktorý si rôzni ľudia vysnili rôznymi snami, čiže také pravdy ktorých pravdivosť v žiadnom prípade nemôže byť experimentálnym (ale ani žiadnym iným) spôsobom overiteľná, nemôžu byť predmetom štátom organizovaného vzdelávacieho procesu. Takéto vysnené ľudské pravdy, nemôžu byť súčasťou systematizovaného šírenia pravdivých informácii, čiže procesu „vzdelávania“ ktorý v zmysle ústavy SR má prebiehať na školách a univerzitách SR.

Z uvedenej, nepriamej definície pojmu „vzdelanie“, ktorú je nútená akceptovať aj v ústava SR, plynie aj taký záver, že ak sa na štátom financovaných školách a univerzitách SR šíria experimentálne neoverené, či experimentom neoveriteľné informácie o javoch a zákonitostiach materiálneho sveta, alebo ak sa na štátom financovaných školách univerzitách SR šíria metafyzické, nikdy, nikým a ničím neoveriteľné, v zásade protichodné informácie o javoch a zákonitostiach mimo materiálneho sveta, potom takýto štát šírením takýchto experimentom neoverených, či neoveriteľných informácii, upiera svojím občanom ich ústavné právo na„vzdelanie“.

Potreba celospoločenského zjednotenia definície pojmu „vzdelanie“ na báze systematického šírenia výlučne experimentálne overených informácii o javoch a zákonitostiach ktoré prebiehajú výlučne v materiálnej prírode, konkrétne na štátom financovaných školách a univerzitách SR, je veľmi naliehavá spoločenská objednávka, lebo iba takouto celospoločenskou, jednotnou a preto aj ústavou SR akceptovateľnou definíciou pojmu „vzdelanie“ môže sa demokratická spoločnosť ubrániť tomu, aby osobné ambície ľudí (ktorým sa po slobodných voľbách dočasne prepožičiava štátna moc) neboli touto prepožičanou štátnou mocou, (ústavou SR) prezentované na školách a univerzitách, ako večne platné pravdy materiálnej prírody, ba čo viac, aby sa osobné ambície ľudí nachádzajúcich sa dočasne pri moci, nemohli štátnou mocou prezentovať ako večné a nemenné pravdy Božie.

Konkrétne ide o to, aby sa dočasní držitelia moci, touto štátnou mocou nemohli vyhlásiť za Bohov a následne si nenárokovať moc v štáte na večné časy, alebo aspoň do súdneho dňa.

Boli sme svedkami toho, že pravdy vedeckého komunizmu, teda tie pravdy, ktorých pravdivosť bola dokonca ukotvená - garantovaná v ústave ČSSR, a ktoré boli 40 rokov povinne vyučované na školách a univerzitách ako jedine správne, ako jedine vedecké pravdy, dnes sú považované inou dočasnou štátnou mocou, štátnou mocou demokratickej Slovenskej republiky, za účelové bludy zločineckej organizácie, zvanej Komunistické Strana Slovenska.

Na celej veci je ale zarážajúce to, že na školách a univerzitách teraz už demokratickej Slovenskej republiky, aj po páde komunizmu, pod pojmom „vzdelanie“ sa chápe, systematické šírenie tých istých javov a zákonitosti materiálnej prírody, ktoré sa systematicky šírili na školách ČSSR aj za vlády „zločineckého“ komunistického spoločenského systému.

Postuláty „zločineckého“ vedeckého komunizmu, po páde komunizmu sa jednoducho iba premenovali na postuláty demokratického relativizmu a tak oni bez podstatných zmien aj v súčasnosti sa vyučujú na školách a univerzitách SR ako najvedeckejšie pravdy prírody. Dá sa teda konštatovať, že na školách a univerzitách SR, aj sa naďalej šíria experimentom neoverené, či experimentom neoveriteľné,  nepravdivé informácie o javoch a zákonitostiach materiálnej prírody a tak aj v súčasnosti na školách a univerzitách SR sa páše taký istý zločin, štátom organizovaného podvodu na občanoch, aký sa páchal za „zločinného“ komunizmu.

 Ibaže tým pádom demokratická Slovenská republika upiera svojim občanom ich právo na „vzdelanie“, ktoré im garantuje článok 42, odstavec 1, ústavy SR. Nápravu zločineckej činnosti štátnych orgánov SR, môže napraviť iba vedecká, občanmi SR jednoznačne ( i ústavou SR) akceptovateľná definícia pojmu „vzdelanie“.

Galileiho vedecká definícia pojmu „vzdelanie“.

K vedeckému a preto všeobecne (i ústavou SR) akceptovateľnému zadefinovaniu pojmu „vzdelanie“ nemusíme sa dopracovať pomocou vlastných filozofických úvah, či vlastných filozofických analýz, nakoľko túto vedeckú definíciu pojmu „vzdelanie“ za nás už dávno previedol nejeden génius ľudstva, ktorý svojou vedeckou no hlavne experimentálnou - praktickou činnosťou, posunul ľudstvo o veľký krok v pred pri poznávaní pravdivých, experimentom overených javov a zákonitosti materiálneho sveta. Jedným z takýchto géniov ľudstva bol aj prvý exaktný (experimentálny) prírodovedec v dejinách ľudstva, Galileo Galilei. Tento génius ľudstva proces zvaný „vzdelávanie“ zadefinoval, síce nepriamo, vo svojom slávnom výroku o prírode nasledovným spôsobom:

„Múdrosť tohto materiálneho (nie vysneného) sveta, je napísaná v grandióznej knihe, ktorá je vždy a každému človeku na svete prístupná. Táto kniha sa volá príroda. Z tejto knihy sa môže vzdelávať, (čiže nadobúdať múdrosť) iba ten človek, ktorý pozná jazyk, ktorým je táto kniha napísaná. Múdrosti materiálneho sveta sú zapísane v knihe prírody jazykom, ktorý sa volá matematika. Písmenami jazyka zvaného matematika sú čísla a slovami sú vzorce, rovnice.“

Galileo vo svojej definícii pojmu „vzdelanie“, ktorú on odvodil zo svojej celoživotnej vedecké skúsenosti, dal hlavný dôraz na znalosti z matematiky, pretože podľa Galilea bez znalosti jazyka, ktorým je napísaná kniha prírody, bez znalosti matematiky, nikto na tomto svete nemôže byť ani múdrym, ani vzdelaným človekom. Z  Galileiho definície pojmu „vzdelanie“ plynie záver, že žiadny človek na zemi, bez znalosti matematiky nie je schopný dopracovať sa k žiadnej objektívnej reálnej pravde prírody.

Gaileo svojou definíciou pojmu „vzdelanie“, dal ľudstvu na vedomie hlavne to, že prvoradou úlohou procesu, zvaného „vzdelávanie“, na štátnych školách a univerzitách SR, by mala byť systematická výučba matematiky. Podľa Galilea, vzdelávať sa znamená, v prvom rade učiť sa jazyk prírody, čiže učiť sa matematiku.

V zmysle Galileiho definície pojmu „vzdelanie“, článok 42, odstavec č. 1, ústavy SR, by mal znieť nasledovne:

Občanom SR sa zaručuje právo na vzdelanie, čiže právo na poznanie matematiky.

Takto zadefinovaný článok 42, odstavec 1, ústavy SR, by už jednoznačne hovoril o tom, čo si ústava SR predstavuje pod pojmom „vzdelanie“, no nehovoril by jednoznačne o tom, čo si ústava SR predstavuje pod pojmom „matematika“. Preto pre pochopenie jednoznačného odkazu článku 42, odstavec č. 1, ústavy SR, je nevyhnutné ešte jasne zadefinovať to, čo si musí ústava SR jednoznačne predstavovať pod pojmom matematika.

Sokratesova definícia pojmu matematika.

V prípade zadefinovania pojmu „matematika“, už nemusíme postupovať vylučovacím spôsobom, akým sme postupovali pri zadefinovaní pojmu „vzdelanie“, nakoľko jednoznačnú, aj vedecko - akademickou obcou celého sveta všeobecne uznávanú definíciu pojmu „matematika“, ľudstvo už pozná minimálne 2500 rokov. Táto jednoznačná a priama definícia pojmu „matematika“ pochádza od jedného z najväčších a najuznávanejších antických mudrcov a to konkrétne od antického filozofa menom Sokrates. Sokrates obsah pojmu „matematika“ zadefinoval nasledovne: Matematika je veda a to jedna z najkrajších. Absolútne presné a preto nezvratné pravdy je možné nájsť iba v matematike. Matematika sa k svojim absolútne presným a dokonalým pravdám dopracovala tak, že ona ako jediná vedecká disciplína prestala sa zaujímať o veci nestále, o veci materiálne a začala sa zaujímať výlučne iba o veci abstraktné, iba o veci ktoré nemajú s premenlivou, nestálou podstatou materiálnej prírody nič spoločného. Matematika neskúma veci ktoré objektívne existujú aj mimo vedomia matematikov. Matematika skúma iba veci, ktoré si matematici sami vymysleli. (Matematika skúma prvočísla, racionálne a iracionálne čísla odtrhnuté od ich vzťahu k  zákonom materiálnej prírody.) „Matematika je veda a to jedna z najkrajších. Absolútne presné a preto nezvratné pravdy je možné nájsť iba v matematike. Matematika sa k svojim absolútne presným a dokonalým pravdám dopracovala tak, že ona ako jediná vedecká disciplína prestala sa zaujímať o veci nestále, o veci materiálne a začala sa zaujímať výlučne iba o veci abstraktné, iba o veci ktoré nemajú s premenlivou, nestálou podstatou materiálnej prírody nič spoločného. Matematika neskúma veci ktoré objektívne existujú aj mimo vedomia matematikov. Matematika skúma iba veci, ktoré si matematici sami vymysleli. (Matematika skúma prvočísla, racionálne a iracionálne čísla odtrhnuté od ich vzťahu k  zákonom materiálnej prírody.)

„Matematika sa zaoberá výlučne vecami ktoré nie sú a práve preto nám umožňuje dozvedieť sa o nich nepopierateľné, absolútne pravdy.“

Na základe Sokratovej definície pojmu „matematika“, článok 42, odstavec č. 1, ústavy SR, by mal znieť nasledovne: Občanom SR sa zaručuje právo na vzdelanie, čiže právo na poznanie zákonov tej vedy, ktorá sa nezaoberá vecami ktoré sú, ale vecami ktoré nie sú a práve preto nám umožňuje dozvedieť sa o nich nepopierateľné, absolútne pravdy.

Takto zadefinovaný článok 42, odstavec 1, ústavy SR by už jednoznačne zadefinoval pojem „vzdelanie“, ako aj pojem „matematika“, no jednoznačne by nezadefinoval to, čo si ústava SR predstavuje pod pojmom „veda o veciach ktoré nie sú“. Preto pre pochopenie jednoznačného odkazu článku 42, odstavec č. 1, ústavy SR, je nevyhnutne zadefinovať ešte to, čo si ústava SR jednoznačne predstavuje pod pojmom „veda o veciach ktoré nie sú“.

Komentár: Tu sa končí múdrosť celého ľudského pokolenia, tu sa končí múdrosť všetkých doteraz žijúcich géniov ľudstva, nakoľko v celých dejinách ľudstva nikto sa ani len nepokúsil zadefinovať zmysel a poslanie „vedy o veciach ktoré nie sú“. (Okrem GRSc. Alexandera Járaya.) Pokiaľ by ústava SR pod pojmom „vzdelanie“ chápala systematické šírenie zákonov takej vedy, ktorá sa zaoberá vecami ktoré nie sú, potom by školy a univerzity SR boli úplne zbytočné, lebo zákony o veciach ktoré nie sú, pre občanov SR sú vhodné iba ak na nič a nie na poznávanie zákonov dialekticko - materiálnej prírody. Otázkou teda ostáva už iba to, či sa na školách a univerzitách SR vyučuje Sokratom zadefinovaná matematika, teda veda o ničom, alebo či na školách SR a univerzitách SR sa vyučuje nejaká iná, od Sokratovskéj matematiky odlišná matematika.

Kardinálnou otázkou slovenského školstva je otázka, aká že sa to matematika v súčasnosti vyučuje na školách a univerzitách SR.

Definícia matematiky ktorá sa v súčasnosti vyučuje na školách a univerzitách SR.

Pre dialektické, vedecky podložené zadefinovanie zmyslu a poslania tej matematiky, ktorá sa v súčasnosti vyučuje na školách a univerzitách SR, je potrebné vrátiť sa až ku koreňom vzniku matematiky, lebo bez poznania minulosti nie sme schopní pochopiť súčasnosť, ale ani predvídať budúcnosť matematiky ktorá sa bude raz vyučovať na školách a univerzitách SR.

Na počiatku bolo účtovníctvo.

Stredovekí, kresťanskí filozofovia, ktorí o Sokratovej definícii matematiky nič nevedeli, (lebo oni Sokrata považovali za antického pohana a preto oni jeho „pohanské“ výroky zo zásady nebrali v úvahu) považovali schopnosť človeka pochopiť matematiku (vtedy iba počty a merbu) za vrodenú genetickú danosť, ktorou sa človek rodí a ktorú sa človek nemusí naučiť, za vrodenú genetickú danosť, ktorá je podobná vrodenej genetickej schopnosti človeka bez akéhokoľvek učenia sa, rozoznať veľké od malého, pekné od škaredého, dobré od zla, pravdu od klamstva a podobne. Matematika v kresťanskom (tmárskom) stredoveku bola pre všetkých ľudí tak isto zrozumiteľná, ako im bol zrozumiteľný dejepis či zemepis, alebo spev. V súčasnosti ale musíme konštatovať, že genetická danosť občanov SR pochopiť tú matematiku, ktorá sa vyučuje na školách a univerzitách SR, je daná iba veľmi úzkej skupine ľudí, pričom drvivá väčšina študujúcich občanov SR má katastrofálne nízke vedomosti nielen z matematiky, ale aj z tých predmetov, v ktorých je matematika aplikovaná. Trend vzdelávania, trend výučby vždy komplikovanejšej pohanskej bodovej matematiky, na štátnych školách a univerzitách SR, je zo dňa na deň horší, pričom Ministrom školstva SR naznačované racionalizačné opatrenia, ktoré by mali viesť k zvýšeniu vedomosti študujúcich občanov z predmetu matematika, sú už v zárodku odsúdené na neúspech.

K tomu aby sme spoznali ten osudný bod zvratu, pri ktorom sa z ľahko pochopiteľnej kresťanskej Stredovekej matematiky, zrazu stala nikým nepochopiteľná veľmi komplikovaná „pohanská“ bodová matematika novoveku, musíme vedieť v prvom rade to, že na akých princípoch stála tá ľahko zrozumiteľná, stredoveká matematika a na akých princípoch stojí tá veľmi ťažko pochopiteľná, novodobá „pohanská“ matematika, ktorá sa vyučuje na školách a univerzitách SR. Musíme vedieť ako „pohanská“ bodová matematika novoveku definuje svoj existenčný princíp, čiže matematický bod.

Existenčný princíp stredovekej matematiky.

Poslaním stredovekej matematiky bola evidencia počtu, či rozmerov materiálnych objektov pomocou zracionalizovaných, substitučných znakov, pomocou matematických čísel. V počiatočnom (paleolitickom) štádiu zrodu matematiky, každé matematické číslo bolo v skutočnosti substitučným, náhradným symbolom počtu kusov, či rozmerov jasne zadefinovaných, jasne pomenovaných materiálnych objektov. V stredovekej matematike samotné matematické číslo, bez jeho funkčnej, organickej závislosti na materiálnom objekte, ktorého počtovú hodnotu prezentovalo, nemalo žiadny zmysel. Preto Stredoveká matematika prezentovala binaritu, čiže vzájomnú, podvojnú, existenčnú spätosť matematického čísla s tým materiálnym kvantom, ktorého hodnotu, to ktoré matematické číslo prezentovalo. Stredoveká matematika plnila úlohu účtovníctva, čiže úlohu vedenia rôznych číselných údajov o materiálnych objektoch. Úlohou stredovekých účtovníkov, čiže úlohou stredovekých matematikov, bolo okrem vedenia číselnej evidencie materiálnych objektov, aj hľadanie čo najracionálnejších, čo najjednoduchších foriem zápisu, evidencie materiálnych objektov pomocou nových číselných operácii, ktoré ale museli bezpodmienečne akceptovať existenčnú spätosť týchto nových matematických operácii s tými materiálnymi kvantami, ktorých hodnotu prezentovali.

Sloboda stredovekých matematikov narábať s odmaterializovanými, substitučnými matematickými číslami, ktoré oni používali pri vedení účtovníckych evidencii materiálnych kvánt, nedovoľovala im ignorovať materiálnu podstatu týchto odmaterializovaných matematických čísel a preto stredovekí matematici nesplodili žiadne demeterializované matematické aparáty, ktoré by pojednávali o ničom a nie o konkrétnom materiálnom niečom. Základnú, existenčnú operáciu Stredovekej matematiky prezentovala racionalizačná úprava nasledujúcej rovnosti.

1. krava + 1. krava +1. krava = 3. krava

Úlohou stredovekého matematika, účtovníka bolo zjednodušiť uvedenú rovnosť, pomocou vykrátenia, pomocou odmaterializovania tejto rovnosti existenčnou kvantovou hodnotou, v tomto prípade kravou, nasledovným spôsobom:

1. krava + 1. krava +1. krava = 3. krava / krava = (1 + 1 + 1 = 3)_krava

Takto substitučné, odmaterializované, numericky zracionalizované, vyjadrenie zápisu existenčných materiálnych kvánt, (kráv) potom už predstavovali iba dematerializované matematické čísla, ktoré ale boli vždy kryté materiálnymi kvantami konečnej a ďalej nedeliteľnej hodnoty. (Hodnotou celej a živej kravy.) Dá sa teda povedať, že kresťanská stredoveká matematika, bola vedou výlučne o materiálne krytých číslach a o  matematických operáciách medzi takýmito materiálne krytými číslami !!!

Z hore uvedeného vyplýva, že kresťanská Stredoveká matematika nebola v žiadnom prípade „vedou o veciach ktoré nie sú“ teda vedou o ničom, ale že kresťanská Stredoveká matematika bola vždy iba vedou o konkrétnych, materiálnych veciach, teda „vedou o veciach ktoré sú.“ Dá sa teda povedať, že kresťanská Stredoveká matematika bola v súlade s reálnymi zákonmi prírody (teda aj s Božími zákonmi) a práve preto ona bola zrozumiteľná pre všetkých ľudí na svete. Na základe hore citovaného existenčného princípu Stredovekej matematiky, článok 42, odstavec č. 1, ústavy SR, by mal znieť nasledovne:

Občanom SR sa zaručuje právo na vzdelanie, občanom SR sa zaručuje právo na poznanie kresťanskej Stredovekej matematiky, čiže tej vedy, ktorá sa zaoberá číslami, ktoré sú kryté materiálnymi kvantami.

Článok 42, odstavec č. 1, ústavy SR, ale takto nemôže znieť, lebo na školách a univerzitách SR, sa už kresťanská Stredoveká matematika nevyučuje a to s tým zdôvodnením, že jej aparát je už dávno prekonaný novodobou (nekresťanskou, pohanskou, liberálnou, Newtonovou) bodovou matematikou.

Konkrétnu odpoveď na otázku, prečo sa na školách a univerzitách SR nevyučuje kresťanská Stredoveká matematika, prečo sa na školách a univerzitách SR nevyučuje veda ktorá sa zaoberá číslami, ktoré sú kryté materiálnymi kvantami, môžeme dostať iba vtedy, keď podrobíme analýze Existenčný princíp tej novodobej pohanskej matematiky, ktorá sa na školách a univerzitách SR na príkaz Ministra školstva SR povinne vyučuje.

Existenčný princíp matematiky ktorá sa vyučuje na školách a univerzitách SR.

Kresťanská Stredoveká kvantová matematika, matematika, materiálne krytých čísel, ukončila svoju platnosť v  dobe osvietenectva, (v dobe návratu kresťanskej spoločnosti k antickej kultúre) keď do škôl a univerzít kresťanskej Európy dostala sa pohanská, Antická matematika. Antickí účtovníci - antickí matematicusovia si počas ničnerobenia všimli, že medzi substitúčnými, dočasne odmaterializovanými matematickými číslami nachádzajú sa aj také čísla, ktoré sú deliteľné iba číslom 1 a samým sebou a tak oni tieto čísla nazvali prvočíslami. Následne zadefinovali zákonitosť existencie prvočísiel, čím v matematike odštartovali proces hľadania ďalších zvláštnosti medzi samotnými číslami, bez ich vzťahu k tým materiálnym kvantám, ktoré tieto čísla mali pôvodne reprezentovať. Hľadaním zákonov súvzťažnosti medzi samotnými matematickými číslami, bez zreteľa na ich binárnu, bez zreteľa na ich organickú spätosť s materiálnymi kvantami, ktorých hodnotu boli povinné tieto čísla prezentovať, začal sa proces prerodu „kresťanskej Stredovekej matematiky“ na čistú, liberálnu, pohanskú, Newtonovu bodovú matematiku, čiže na numerológiu, ktorá sa v súčasnosti vyučuje na školách a univerzitách SR a ktorá sa akýmsi nedopatrením nazýva ako Antická bodová matematika.

Jedným z mnohý iných dôvodov pre vznik numerológie, (Antickej matematiky) bol výsledok podielu čísla 10 číslom 3. Tento výsledok šokoval antických matematicusov, lebo on predstavoval dosial neznáme, nekonečné, periodicky sa opakujúce číslo 3, 333333......! V momente zrodu tohto nového, čudného čísla, vznikla pre antických matematikov aj naliehavá požiadavka zadefinovať konečnú hodnotu tohto čísla, čiže nájsť pre toto číslo jeho konkrétne miesto na fyzikálnom, materiálnom metri metri.

Na splnenie tejto úlohy potrebovali antickí matematicusovia vytvoriť úplne nový meter, čiže abstraktný, matematický meter, ktorí by bol rozdelený na také malé časti, pomocou ktorých by sa dala vyjadriť aj konečná, celočíselná dĺžková hodnota tohto novoobjaveného, periodicky sa opakujúceho čísla. Úlohou antických matematikov bolo teda nájsť teoreticky najmenšie možné existenčné dĺžkové matematické kvantum, ktorého celočíselny násobok by vyjadroval konečnú dĺžkovú hodnotu uvedeného periodického čísla.

Túto úlohu antickí matematici vyriešili tak, že za najmenšie možné dĺžkové kvantum vyhlásili úsečku ktorej začiatok splýva s jeho koncom. (Ak by to neurobili, potom by v matematike racionálne a iracionálne čísla nemali miesto.) Dĺžku tohto základného matematického kvanta označili číslom 0, nula. Takto zadefinované existenčné dĺžkové matematické kvantum označili za matematický bod.

Takto zadefinované násobky nulových dĺžkových hodnôt matematických bodov potom prezentovali hodnotu Substitučných, matematických čísel vytvorených na tom novom matematickom metri. (Násobky úsečiek, ktorých začiatok splýval s ich koncom.)

Zadefinovaním matematického bodu ako, absolútne dokonalého a absolútne najmenšieho existenčného dĺžkového kvanta, kresťanská Stredoveká materiálna matematika zanikla, lepšie povedané pretransformovala sa na čistú numerológiu, ktorá sa mylne označuje ako Antická bodová matematika. Táto Antická bodová matematika, čiže čistá numerológia sa vyučuje na školách a univerzitách SR ako jazyk materiálnej prírody. Pomocou tejto bodovej matematiky, čiže pomocou čistej numerológie, súčasná relativistická veda sa pokúša opísať zákony materiálnej prírody.

Na základe hore citovaného a všeobecne akceptovaného existenčného dĺžkového kvanta Antickej bodovej matematiky, čiže existenčného dĺžkového kvanta čistej numerológie,  článok 42, odstavec č. 1, ústavy SR, by mal znieť nasledovne:

Občanom SR sa zaručuje právo na vzdelanie, občanom SR sa zaručuje právo na poznanie numerológie, na poznanie vedy, ktorá sa zaoberá číslami, ktoré sú kryté bezrozmernými bodmi.

Článok 42, odstavec č. 1, ústavy SR, ale ani v tejto podobe nemôže byť zadefinovaný, lebo z takto zadefinovaného článku ústavy SR by pre žiadneho občana SR nebolo jasné o čom ten článok ústavy SR vôbec pojednáva, ale aj preto, lebo na školách a univerzitách sa okrem Antickej bodovej matematiky, okrem antickej numerológie, vyučuje ešte jedná matematika a to Newtonova matematika limitných bodových kvánt, čiže veľmi komplikovaná Newtonova limitná numerológia, ktorá nie je práve kompatibilná s Antickou bodovou matematikou, matematikou násobkov úsečiek ktorých začiatok splýva s ich koncom.

Rozdiel medzi Antickou bodovou matematikou, antickou numerológiou a Newtonovou, limitne bodovou matematikou, Newtonovou, limitnou numerológiou, je natoľko komplikovaný, že ho nevie vysvetliť ani jeden matematik na svete, i keď všetci matematici na svete jednotne tvrdia, že medzi Antickou bodovou a Newtonovou limitne bodovou matematiku - umerológiou, je priepastný rozdiel.

Na základe existencie Antickej bodovej matematiky, ako aj existencie Newtonovej limitne bodovej matematiky,  článok 42, odstavec č. 1, ústavy SR, by mal znieť nasledovne:

Občanom SR sa zaručuje právo na vzdelanie, čiže právo na poznanie antickej numerológie, ako aj Newtonovej limitnej numerológie.

Článok 42, odstavec č. 1, ústavy SR, nemôže znieť ani takto, lebo z takto zadefinovaného článku ústavy SR, by žiadny občan SR nevedel o čom ten článok ústavy SR vôbec pojednáva, ale aj preto, že nikto na svete nevie vysvetliť aký je rozdiel medzi Antickou bodovou numerológiou a Newtotnovou limitnou numerológiou.

Aby sa občanom SR mohlo zaručiť ich ústavné právo na „vzdelanie“, je potrebné zasadiť sa za to, aby každý občan SR poznal aký je rozdiel medzi Antickou numerológiou a medzi Newtonovou limitnou numerológiou.

Komentár. Súčasní bodoví matematici tvrdia, že tak ako Antická bodová matematika, tak aj Newtonova matematika limitných bodových kvánt, v plnom rozsahu akceptuje existenčný princíp Stredovekej matematiky a to tým, že aj čísla Antickej bodovej matematiky, ako aj čísla v Newtonovej limitne bodovej matematike, sú kryté objektívne existujúcimi kvantami, pričom tými krycími kvantami čísel Antickej i Newtonovej bodovej matematiky sú dokonale nulové (žiadne) a nedokonale nulové, ešte nie žiadne dĺžky matematických bodov. Podľa bodových matematikov, úsečka, ktorej začiatok splýva s jej koncom, nie je nič, ale taká úsečka ktorá objektívne existuje a preto aplikácia tejto nulovej úsečky ako existenčného kvanta v Antickej i Newtonovej bodovej matematike, neporušuje existenčné princípy Stredovekej triviálnej kvantovej matematiky. Podľa bodových matematikov, tým, že oni zaviedli do Stredovekej matematiky pojem matematický bod, čiže pojem dĺžky úsečky ktorej začiatok splýva s jej koncom, oni Stredovekú matematiku nezlikvidovali, ale oni ju iba zracionalizovali, oni ju iba zmodernizovali, oni ju iba doviedli k najvyššiemu možnému stupňu presnosti.

Aký je rozdiel medzi Antickou a Newtonovou numerológiou.

Súčasní bodoví matematici - numeorológovia tvrdia, že matematická operácia typu: 1.0 + 1.0 + 1.0 = 3.0 / 0 = 1 +1 + 1 = 3 je úplne zhodná s existenčným princípom Stredovekej matematiky typu: 1. krava + 1. krava +1. krava = 3. krava / krava = (1 + 1 + 1 = 3)_krava

Kríza vo vedomí ľudstva pramení s toho, že bodoví matematici, čistí numerológovia, keď začnú hovoriť o matematike, v skutočnosti nevedia o čom hovoria. Dôkaz o tom, že súčasní bodoví matematici nevedia o čom hovoria je aj tá skutočnosť, že oni si bez problémov dovolia deliť číslo 1 na jeho menšie časti a to napriek tomu, že číslo 1 v Antickej bodovej matematike, prezentuje hodnotu jedného matematického bodu, čiže dĺžkovú hodnotu úsečky ktorej začiatok splýva s jej koncom, teda takej úsečky, ktorá v bodovej matematike prezentuje najmenšiu možnú, ďalej nedeliteľnú dĺžkovú hodnotu .

Zvláštnosťou Antickej bodovej matematiky, čiže antickej numerológie je to, že ak v nej prevedieme akýkoľvek matematický, či numerologický úkon, teda aj v zmysle Stredovekej matematiky nelogický matematický úkon, a ak tento nelogický úkon vynásobíme existenčným kvantom Antickej bodovej matematiky, matematickým bodom, vždy dostaneme jeden a ten istý, pritom správny výsledok a to rovnicu typu: 0 = 0.

Keď matematické zápisy:

1 + 1 + 1 = 3; 2 + 3 + 6 = 1; 1/3 = 10 „zmaterializujeme“ kvantom 0, ako to vyžaduje existenčné pravidlo Stredovekej matematiky, 1. 0 + 1 . 0 + 1. 0 = 3. 0; 1. 0/3. 0 = 10. 0; 2. 0 + 3. 0 + 6. 0 = 1.0; potom dostaneme vždy rovnaké výsledky a to výsledky typu: 0 = 0; lebo platí, že:

3. 0 = 3. 0; čo je to isté ako 0 = 0; 11. 0 = 1. 0; čo je to isté ako 0 = 0; 1/3. 0 = 10. 0 čo je to isté ako 0 = 0;

Ak by sme hociktorý, i nelogický matematický aparát Antickej bodovej matematiky, „zmaterializovali“ kvantom 0, ako to vyžaduje existenčné pravidlo Stredovekej matematiky, výsledkom tohto zmaterializovania by bola vždy iba jedná a tá istá rovnica a to rovnica 0 = 0; Celá múdrosť Antickej bodovej matematiky, celé vedecké poslanie Antickej bodovej matematiky, je zhrnuté v tejto jedinej a preto univerzálnej rovnici: 0 = 0;

Jedinú chybu v Antickej bodovej matematike urobíme iba vtedy, keď do jej zápisu zavedieme znak nerovnosti, lebo v Antickej bodovej matematike neexistuje ani jeden zápis, ktorý by reprezentoval nerovnosť medzi kvantovými hodnotami jej numerologikých čísiel. Iba tento zápis, 0 > 0 je nelogický v Antickej bodovej matematike. Všetky rovnice Antickej matematiky sú si obsahovo totožné, lebo prezentujú hodnotu rovnice 0 = 0.

Newtonova limitná bodová matematika, líši sa od Antickej bodovej matematiky tým, že ona matematický bod definuje dvojejdine, čiže raz ako dokonalé nič a inokedy ako ešte nedokončené, teda limitné nič, čiže ťažko definované niečo. Newtonova limitná bodová matematika preto pozná aj zápornú nulu, ktorú Newton aplikoval pri zápise svojej slávnej rovnice, ktorou opisuje svoj tretí zákon pohybu a to zákon akcie a reakcie v tvare +F = -F. Keď túto rovnicu podrobíme úpravám, ktoré dovoľuje antická bodová matematika, v tvare +F = -F/ F; dostaneme rovnicu +1 = -1. Keď k tejto rovnici priradíme existenčné kvantum Antickej matematiky, čiže bod nula, 0, dostaneme rovnicu +1.0 = -1.0, čiže rovnicu +0 = -0,

Na základe existencie Antickej bodovej matematiky, ako aj existencie Newtonovej limitne bodovej matematiky,  článok 42, odstavec č. 1, ústavy SR, by mal znieť nasledovne: Občanom SR sa zaručuje právo na vzdelanie, čiže právo na poznanie existenčnej rovnice Antickej bodovej matematiky v tvare 0 = 0, ako aj na poznanie existenčnej rovnice Newtonovej limitne bodovej matematiky v tvare +0 = -0.

Na základe takto definovaného článku 42 ústavy SR, by každý jeden občan SR musel mať z matematiky známku 1, okrem učiteľov matematiky, ktorí by mali z matematiky prepadnúť.

Podrobnejšie sa Newtonovou matematikou zaoberám v stati Newtonova derivácia.

Jámen.